Na pozvanie Súkromných gymnázií DSA v Sabinove a v Bardejove navštívili Mestský úrad v Sabinove, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský a bývalý nemecký veľvyslanec na Slovensku, Axel Hartmann. So žiakmi diskutovali o páde Berlínskeho múru a Nežnej revolúcii z roku 1989. V priamej diskusii boli položené mnohé otázky týkajúce sa slobody a demokracie. Ján Čarnogurský začal debatu otázkou pre študentov: „Upálil by sa niekto z Vás za svoju krajinu?“. Odpovede boli jednoznačné „NIE!“. Tým chcel hneď v úvode poukázať na to, ako ľudia vtedajšej doby túžili po slobode. Keďže prvým spúšťačom demonštrácií po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 bolo samoupálenie študenta v Prahe, ale aj neďalekých Košiciach v roku 1969. Režim, ktorý už trval viac ako 20 rokov, nebol udržateľný. Ján Čarnogurský vysvetľoval, aké miesto zohrával vo federálnej vláde po novembri 1989, ktorej úlohou bolo zmeniť vtedy komunistický režim na demokraciu. Dotkol sa aj témy privatizácie a vysvetľoval, aké dôležité bolo nastaviť demokratické pravidlá štátu, aby v ňom nenastal chaos.
Študenti nešetrili otázkami a obidvoch pánov sa pýtali na to, či sa splnili ich očakávania slobody a demokracie. Axel Hartmann už predtým v prezentácii študentom vysvetlil, čo znamenalo žiť za železnou oponou a čo Berlínsky múr znamenal, prečo ho vybudovali, a ako rozdeľoval nielen Berlín, ale aj nemecký národ. Spomenul, že 12. júna 1987 pred Brandenburskou bránou v západnom Berlíne zazneli tieto slová z úst amerického prezidenta Ronalda Regana: „Mr. Gorbachev, tear down this wall.“ (Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr.) Ako sa pán Hartmann vyjadril, bolo to ako „raj pre uši“ obyvateľov východného Nemecka. Pádom Berlínskeho múru v novemri 1989 padla aj východonemecká ekonomika, životné prostredie bolo znečistené a celá administratíva sa musela vybudovať nanovo. S úsmevom dodal, že východné Nemecko má dnes aj preto lepšiu infraštruktúru ako západné. Taktiež na otázku, či sa splnila jeho predstava slobody po páde Berlínskeho múru, iba dodal: „Všetko je dnes lepšie.“
Pán Čarnogurský sa v závere vyjadril, či po novembri sloboda nastala. Študentov sa opýtal: „Je tu niekto z Vás, kto ešte nebol v zahraničí?“ V miestnosti nastalo ticho. „Vidíte, toto všetko je dnes možné, lebo aj to je jeden z prejavov slobody. Každý mal po Nežnej revolúcii isté očakávania, a to, čo vidíte na politickej scéne dnes, to súvisí s ľuďmi, nie s demokraciou.“
Mgr. Žaneta Biľová