V tomto školskom roku bola naša škola opäť zapojená do programu DofE a jednotlivé ciele na bronzovej úrovni si plnilo 6 žiakov II. A triedy. Sme potešení, že väčšine z nich sa počas roka podarilo dosiahnuť ciele vo všetkých troch oblastiach - v talente, športe a taktiež v dobrovoľníctve. Aby v septembri mohli dostať aj sľúbenú medailu, na konci júna museli zdolať poslednú, najväčšiu výzvu - dobrodružnú expedíciu. Počas nej sa vybrali Po stopách 2. svetovej vojny a navštívili mesto Svidník a Dukelské múzeum, zdolali vrch Rohuľa a spoznali aj okolie dedinky Belejovce.
A čo o dobrodružnej expedícii napísala jedna z jej účastníčok?
Na konci školského roka, 24. júna 2022, sme sa o 9:12 vybrali z našich obydlí na autobusovú stanicu v Bardejove, na ktorej sme o 9:45 nastúpili na autobus do Svidníka. O 10:50 sme prišli do Dukelského múzea, v ktorom sme si prezreli exponáty, pofotili sme sa s pamiatkami, navštívili sme pamätník a dali sme si krátku pauzu na oddych a desiatu. Potom sme sa pomaly presunuli do Belejoviec, kde sme si opäť oddýchli (tak dve hodiny). Okolo druhej poobede sme sa vydali na náročnú cestu na Rohuľu. Počas cesty sme sa stratili, keďže sme sa vybrali úplne opačným smerom. Takto sme kráčali dve hodiny a takmer sme sa omylom dostali do dedinky Svidnička, kde sme vôbec nemali byť. Keď sme si po dvoch hodinách priznali, že ideme zle, spojili sme sa s pani učiteľkou, ktorá nám oznámila, že sme na úplne opačnom mieste. Nasmerovala nás na správnu cestu, a tak sme sa na miesto nášho stanovania dostali už úplne bez problémov. Po tejto náročnej túre sme si opäť oddýchli. Potom sme postavili stany a vtedy nás prišla skontrolovať pani učiteľka. Trochu sa na nás zabávala, ale nebrali sme jej to za zlé, konieckoncov, my sme sa na našej malej chybe smiali tiež. Po jej odchode sme zapálili oheň, na ňom sme si opiekli špekačky a jedli sme ich s chlebom. Neskôr sme si nad ohniskom opiekli aj marshmallow a rozprávali sa, až kým sa nezotmelo. Večer bolo chladno, a tak sme sa na noc naobliekali a asi okolo desiatej večer sme išli spať. Keďže ešte nikto z nás predtým nespal v stane, nevedeli sme si zvyknúť na tvrdú zem, na ktorej sme spali, a tak sme sa neustále budili. Ráno sme sa všetci nezávisle od seba zobudili o 7:30 na to, že nám je všetkým neznesiteľne horúco. Stan bol ako sauna a to, že sme mali veľa oblečenia ešte z večera, tento pocit len stupňovalo. Vonku ale bolo príjemne, naraňajkovali sme sa, upratali sme, zbalili sme stany a vydali sme sa na cestu späť do Belejoviec, ktorá sa nám zdala (skutočne prekvapivo) oveľa menej náročná, ako cesta z nich. V Belejovciach sme sa občerstvili a vydali sme sa na cestu na delo a zákopy. Cesta tam bola mierne náročná, no výhľad stál za to. Po tomto výstupe sme sa vydali domov a naša expedícia bola na konci. (Iveta Chovanová)
Video o našej expedícii si môžete pozrieť tu: https://youtu.be/pyPldNaq0Gc.
Aneta Ladomerská, Iveta Chovanová, Viktória Švedová a Richard Tomo (II. A)