Napísali naši žiaci
Školský rok 2020/2021
THE GOI PEACE FOUNDATION - WHAT IS LIVE?
(súťaž esejí organizovaná japonskou nadáciou)The rhetorical question of the meaning of life – something we asked for ever since we could ask at all. Yet, it remains unanswered, after all this time. When I first saw the subject of the essay, I felt a burden on my shoulders. If wise philosophers and sceptics couldn’t figure this out in all of humankind’s existence, how could I? But the point isn’t to answer the question, not directly — as it will never be.
Behind every religion, spirituality or belief, there is a desperate person trying to find the right way, preaching their morality and calling it the truth. The odds are impossible, yet not quite. We’ll never truly know, that’s a part of the reason why anyone should be able to live by any law they view as good. Claiming to know that your beliefs are the only way is charlatanic and should be rightfully criticized. Be it theist or atheist, a believer or not – you’ll never know, so why force others to apply to your standard? Why judge them if no one is getting hurt? We are beyond the holier-than-thou mind-set.
To this, someone might ask about the concept of morality. Where do we draw the line of good and evil if there may not be an objective truth? But just because it doesn’t apply to the existence doesn’t mean that we don’t have enough awareness to comprehend that actions have consequences. Some things can be considered evil by our earthly, human standard. That’s what unifies us as a society.
People with the nihilistic approach may tell you that your existence is an excruciating wait for your own perish. That it’s all pointless, without a meaning. I don’t think that’s the case, despite the fact that we may never know what life truly means. Who said that the meaning of life had to be finding out the answer?
The meaning of life is whatever you want it to be. What is right to you. Your path is not bound by fate. Far too many people hold their true selves back for the sake of others. They tell them that their path won’t bring them enough. Be it importance in society or culture, or worse – money. But who said it has to? Who said it should? The only life you should ever worry about is your own – that’s not to say others don’t matter. But when it comes to the meaning of life, it’s left up to interpretation. What is yours? (Aneta Ladomerská, I.A)
ESEJE ŽIAKOV 3. ROČNÍKA PRI PRÍLEŽITOSTI SVETOVÉHO DŇA ZDRAVIA
Za dátum vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie za považuje 7. apríl 1948. V tento deň oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet Svetový deň zdravia a každoročne vyhlasuje aj tému, ktorej bude tento deň zdravia venovaný. Téma, ktorá sa každý rok mení, upozorňuje na určité aspekty zdravia, ktorým treba venovať nemalú pozornosť. Tohtoročná téma sa niesla v znení: Budovanie spravodlivejšieho a zdravšieho sveta.Študenti 3. ročníka dostali na hodine seminára z biológie úlohu, aby sa zamysleli nad zdravím. Svoje pocity, myšlienky a názory mali napísať formou krátkej eseje na tému: “Zdravie ako ho vnímam ja.”
Ukážky žiackych prác si môžete prečítať tu:
- Esej 1 (Miroslav Cingeľ) >>>
- Esej 2 (Juliána Gurová) >>>
- Esej 3 (Timea Hankovská) >>>
- Esej 4 (Soňa Hudáková) >>>
- Esej 5 (Laura Mihalíková) >>>
- Esej 6 (Barbora Popjaková) >>>
VIANOČNÝ PRÍHOVOR PREDSEDNÍČKY ŽŠR
Vážená pani riaditeľka, vážené pani učiteľky, milí študenti a spolužiaci!
Opäť k nám zavítali najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Spolu s nimi končíme aj jeden z najnáročnejších rokov nášho štúdia. Celý rok 2020 sa niesol v tieni spoločensky, hospodársky a ľudsky náročnej situácie. Stále tu je pandémia COVID – 19, ktorá sa dotkla ľudí na celom svete a zasiahla aj do našich životov. Pandémia nás zastihla absolútne nepripravených, žiaľ, nie našou vinou. Boli sme nútení výučbu realizovať v plnom rozsahu dištančnou formou. Doslova zo dňa na deň sme sa museli prispôsobiť celkom novej situácii, ktorá bola náročná pre všetkých. Pre pedagógov, aj pre nás študentov. Učitelia museli zvládnuť nečakanú výzvu, boli nútení nájsť vhodné formy výučby, aby nám študentom poskytli čo najviac poznatkov dištančnou formou, pretože tá nepredstavuje iba zadávanie úloh učiteľmi, ale aj množstvo vypracovaného študijného materiálu pre ľahšie vzdelávanie študentov. Reakcie boli spočiatku rôzne, prevažne kritické, ale dnes môžeme konštatovať, že sme sa s touto veľmi náročnou úlohou vysporiadali veľmi dobre. Preto vás chcem povzbudiť, aby ste tento vianočný čas prežili v pokoji, v radosti, v kruhu svojich najbližších a nenechali si pokaziť to nádherné kúzlo Vianoc touto neľahkou situáciou. Veľká vďaka patrí našim pani učiteľkám za ochotu pomáhať nám, za snahu sprostredkovať informácie dostupným spôsobom a vôbec za všetko, čo pre nás počas štúdia na našej škole urobili a stále s láskou robia. Všetkým prajem krásne a požehnané vianočné sviatky a úspešný štart do nového roka 2021. (Sabína Andrejková, IV.A, predsedníčka ŽŠR)
SLOBODA NIE JE SAMOZREJMOSŤ
ČO PRE NÁS V SÚČASNOSTI ZNAMENÁ „NOVEMBER '89?
Odvšadiaľ počúvame o slobode. Sloboda slova, sloboda vyjadrovania, sloboda rozhodovania sa samostatne. No naša sloboda nebola vždy slobodou, akou ju vnímame dnes. Museli sme si ju vybojovať, dokonca aj zaslúžiť. Rodičia hovoria, že si ju v roku 1989 na jeseň "vyštrngali" kľúčmi na námestiach slovenských a českých miest. Zvrhnutím totalitného režimu skončil v oboch krajinách komunizmus a s ním aj pocit neslobody. Ľudia mohli začať cestovať, mohli si slobodne vybrať povolanie, veriaci prestali byť prenasledovaní a ľuďom bolo umožnené pozerať sa na svet z inej perspektívy. No sloboda priniesla aj množstvo negatívnych javov. Korupcia sa potichu vkrádala do najvyšších miest v politike, niektorí si slobodu začali zamieňať s porušovaním zákonov. Mysleli si, že byť slobodným znamená robiť si, čo sa im zachce. Sloboda však nepatrí do rúk všetkým. Hoci je pre nás mladá, musíme si ju o to viac chrániť. Hoci ju má každý, je také ľahké o ňu prísť. Hoci ju berieme ako samozrejmosť, musíme s ňou nakladať opatrne a rozumne. Slobodu si je treba vážiť. Strážiť ju ako oko v hlave. Držať ju pevne za ruku a nepustiť. A keď sa bude chcieť vyšmyknúť – prehovoriť ju, aby zostala. Zvlášť v tejto pandemickej dobe sa odkaz novembra 1989 skloňuje v rôznych pádoch. Sme slobodní sami sa rozhodnúť, či uposlúchnuť príkazy dané štátom v snahe zabrániť šíreniu pandémie? Vieme rozlíšiť, čo je nevyhnutné, a čo je len snaha politických lídrov ovládnuť národ a prinútiť ho k poslušnosti? Rozumný "slobodný" človek si zváži všetky riziká, no prijme pár obmedzení s pokorou. Ide nám predsa o spoločné blaho. Aby aj naše deti a vnúčatá mohli spomínať na odkaz november ´89 s úctou a nie na základe snahy rôznych skupín znovu nám tú vytúženú slobodu vziať. (Sofia Mikulová, III.A)
NOVEMBER 1989
17. november 1989 – dátum kedy si pripomíname nežnú revolúciu. Revolúciu, ktorá zmenila tvár Československa a ktorej vďačíme za našu slobodu. Keď v roku 1988 Sovietsky zväz povolil každej krajine sovietskeho bloku vlastnú cestu ku komunizmu ako uzná ona za vhodnú, tak sa začali lámať ľady najprv v Poľsku, potom v Maďarsku, tak v Nemecku. V Poľsku, Maďarsku a 9.11.1989 aj v Nemecku padol komunistický režim. Ale v Československu zostalo všetko po starom. Ľudia si uvedomovali túto situáciu, a tak sa po celom Československu začali diať demonštrácie, avšak neúspešne, keďže štátne orgány davy vždy rozohnali. Jednou z masívnejších demonštrácii bola sviečková manifestácia. V Novembri protesty pokračovali, no mali taký istý spád ako sviečková manifestácia. Dav rozohnali štátne zložky. Až prišiel deň D, sedemnásty november 1989. V Prahe si študenti prišli uctiť pamiatku Jána Opletala, ktorého zastrelili nacisti pri proteste proti Nemeckej okupácii pred 50 rokmi. Demonštrácia sa zvrhla na protištátnu demonštráciu. Keď sa ľudia odmietli rozísť, tak ich obkľúčili jednotky, ktoré ich začali mlátiť. Na Slovensku boli tiež početné protesty. Nato o pár dní komunistický režim padol. Otázkou je, či by sme sa my odvážili a proti niečomu takému vystúpili do ulíc. Dnes si človek neuvedomuje tú slobodu, ktorú má. Máme všetko, a pritom si to až tak veľmi neceníme. Históriu si treba opakovať, aby nedošlo k niečomu takému, ako sa už stalo. Na nás mladých sa kladie budúcnosť našej krajiny. A tak ako aj študenti v Novembri 1989 vyšli do ulí, tak aj my by sme mali vyjsť do ulíc, keď je niečo proti ľudským právam alebo ako povedal Hamlet v Shakespearovom diele: „V tomto štáte je niečo zhnité“. (Ján Hromo, III.A)
NEŽNÁ REVOLÚCIANežná revolúcia, významná udalosť, ktorá zmenila životy všetkých ľudí. Táto udalosť sa odohrala v novembri 1989 a spôsobila prevrat, ktorý nám mohol závidieť aj celý svet. O aký prevrat išlo? Tento prevrat znamenal odstránenie totalitného komunistického režimu a vytvorenie demokracie. Na začiatku tohto prevratu bola len nevinná manifestácia študentov, ktorých zástupca bol Martin Klíma. Títo študenti spolu bojovali za slobodu všetkých ľudí. Najskôr uskutočnili pochod, ktorý prebiehal pokojne, ale neskôr boli proti nim použité aj vodné delá a dokonca niektorých študentov surovo zbili. Na druhý deň získali podporu u hercov, ba dokonca aj mnohých komunistov a bol vyhlásený týždenný štrajk. 20. novembra 1989 na pražských vysokých školách vznikol štrajk, ktorý sa preniesol na Václavské námestie na ktorom sa zišlo cez 100 000 ľudí a o deň neskôr sa k ním pridali ďalšie vysoké školy. Ďalej nasledovalo niekoľko masových demonštrácii po celej Československej republike, ktoré vyvrcholili 27. novembra 1989. 29. decembra 1989 bol za prezidenta zvolený Václav Havel, ktorého zvolil samotný komunistický parlament. V júni 1990 sa konali prvé slobodné voľby, v ktorých zvíťazilo Občianske fórum s 51% hlasmi. Myslím si, že túto významnú udalosť by sme si mali pripomínať vždy, a hlavne v dnešnej dobe, pretože je to naozaj veľká vec, ktorú Československo zažilo. Hlavne by sme nemali brať demokraciu ako samozrejmosť, pretože ľudia, ktorí nám tú slobodu vybojovali, si naozaj aj veľa vytrpeli, a preto som im veľmi vďačná, že môžem žiť v tejto slobodnej krajine a užívať si slobodu, ktorú oni predtým nemali. (Klaudia Bereščáková, III.A)
NOVEMBROVÁ NEŽNÁ REVOLÚCIAKonkrétne 17. novembra až 19. decembra 1989 prebiehala Nežná revolúcia. Táto revolúcia bola významným prelomovým bodom v novodobých dejinách Česko-Slovenska. Pomenovanie Nežná získala preto, lebo v nej nebolo násilie (nebola krvavá). Vznikla v dôsledku nespokojnosti ľudu, ktorý sa búril proti totalitnej, komunistickej vláde. Väčšina to boli študenti, ktorí si povedali, že len mladá generácia dokáže zmeniť tento režim, aby sa im v budúcnosti žilo lepšie. Nepáčilo sa im, že v ČSSR nebola sloboda cestovania, ľudia nemohli slobodne opúšťať krajinu. Hranice boli prísne strážené a ak sa niekto snažil utiecť a chytili ho, bol vzatý do väzby. Nebola sloboda tlače, noviny boli upravované, aby nepodporovali myšlienku demokratického štátu. Autori piesni mali kontrolované texty piesní preto, aby ľudom neukazovali inú možnosť života - slobodného života. Ak im text zamietli, museli ho prepísať a nemohli s ním vystupovať na koncertoch. V obchodoch bol tovar na prídel, tovaru si mohol zobrať človek len obmedzený počet. Niektorí ľudia boli sledovaní ŠTB - tajnou políciou pre podozrenie z porušovania nariadení. Boli odpočúvaní, kedykoľvek im mohli prísť do domu/bytu urobiť kontrolu. Kontrolovali úplne všetko, všetky knihy, všetky veci, čo boli v dome/byte, len z dôvodu podozrenia, že podporujete myšlienku slobodného demokratického života. Preto sa na deň študentstva študenti zbúrili a išli protestovať do ulíc. Táto revolúcia išla dobrým príkladom okolitým krajinám a významným spôsobom zviditeľnila ČSSR vo svete ako štát s uvedomelými občanmi. A boli to väčšinou študenti a herci zvrhli totalitný, komunistický režim a zariadili demokratický štát so slobodou tlače a slobodou cestovania. Takže vďaka nim - uvedomelým občanom - žijeme v demokratickom štáte s neobmedzenými ľudskými právami a na to by sme nemali zabúdať. (Tímea Hankovská, III.A)