Počas jesene sa v opadavých stromoch dejú chemické zmeny, ktoré môžeme navonok pozorovať aj na rôznom sfarbení jesenného lístia a jeho opadávaní. Na jar a cez leto sú listy zelené, lebo obsahujú veľa zeleného farbiva, ktoré sa nazýva chlorofyl. Pomocou neho získavajú rastliny potravu v procese, ktorý sa nazýva fotosyntéza. Kratšie a studenšie jesenné dni  ale spôsobia, že sa zelené farbivo prestane tvoriť a to, ktoré v listoch zostalo ešte z leta, sa pomaly rozkladá. Spolu s chlorofylom sú počas roka v listoch aj chemikálie nazývané karotenoidy a flavonoidy. Obe môžu spôsobovať žlté zafarbenie, no keďže v liste je počas jari a leta viac zeleného farbiva, na povrchu sa neprejavia. Tvorba týchto dvoch chemikálií sa na jeseň zastavuje, no rozkladajú sa omnoho pomalšie ako zelené farbivo. Preto môžete na stromoch na jeseň vidieť žlté listy. Aj oranžový odtieň lístia môžu spôsobiť karotenoidy, najmä betakarotén, ktorý môže aj za typickú farbu mrkvy. Betakarotén silne vstrebáva zelenú a modrú zložku viditeľného svetla a odráža červené a žlté svetlo. Výsledkom sú oranžové listy. Sfarbenie môže zotrvať aj dlho po ich opadnutí, pretože betakarotén sa rozkladá veľmi pomaly. Keď ste zvyknutí na zelené stromy, jesenné lístie červenej, modrej, fialovej až purpurovej farby sa vám môže zdať teda až neprirodzené. Za takéto odtiene môže chemikália, ktorú by ste v listoch nenašli počas jari ani leta. Pigment antokyán sa totiž začína tvoriť až na jeseň. Spôsobuje napríklad aj modrú farbu kvetov fialiek, červené zafarbenie vlčích makov či plodov brusníc. Úloha tohto farbiva, ktoré patrí tiež medzi flavonoidy, v stromoch nie je úplne jasná. Antokyány zrejme chránia listy pred poškodením svetlom pri nízkych teplotách.

(spracovala Mgr. Zuzana Kolesárová)